Študenti z GVARZY v Domove dôchodcov v Žiline
Piaty ročník súťaže Nenápadní hrdinovia sa nesie v duchu motta Príbeh odvahy a vďačnosti. O odvahe našich hrdinov budeme písať v prácach, ktoré pripravujeme, ale myšlienku vďačnosti sme sa pokúsili zrealizovať už teraz. Zatiaľ čo minulý rok sme sa zamerali na našich najmenších, deti z materskej školy, pre ktoré sme pripravili rôzne súťaže a odmeny, tento rok sme sa rozhodli zobrať to z opačného konca. Predsavzali sme si potešiť staré dámy a pánov v žilinskom domove dôchodcov. Veď komu by sme mohli byť vďačnejší ako tým, ktorí prežili všetky tie ťažké roky, ktoré si my ani nedokážeme predstaviť? Koho by sme mali nazvať odvážnejším? Preto sme pripravili akciu práve pre nich- seniorov, na ktorých sa v súčasnom uponáhľanom svete často zabúda.
Po dohode s pracovníkmi zariadenia pre seniorov a domova sociálnych služieb v Žiline sme dňa 3.10.2013 zavítali do ich priestorov. Keďže sa to minulý rok ukázalo ako dobrá metóda, aj tento raz všetky tímy z našej školy pracovali na programe akcie spolu a priložili ruku k dielu, každý podľa svojich možností. Pomohli nám aj viacerí ochotní spolužiaci. Po krátkom premýšľaní, ako urobiť radosť starším ľuďom, sme sa dohodli na hudobno-kultúrnom programe.
Spoločenská miestnosť v ich zariadení na Karpatskej ulici bola naplnená do posledného miestečka. Dôchodcovia na vozíčkoch boli starostlivo zabalení do diek, aby im pri prevoze do druhej budovy nebola zima a tí, ktorí túto pomôcku nepotrebovali, postávali vo vchode. K nášmu úžasu bol o nás taký záujem, že niektorí páni museli ostať sedieť na chodbe. Nijako sa však nesťažovali, takže sme mohli začať.
Po úvodných slovách a našom predstavení sa nasledoval program , v ktorom vlastná tvorba a verše Jána Kostru striedala gitara a najmä harmonika a ľudové pesničky. Našťastie sa nám podarilo vybrať pesničky, ktoré väčšina dôchodcov poznala, takže sa po chvíli celým domovom niesli desiatky hlasov spievajúce Červený kachel, Sedemdesiat sukieň mala, A od Trenčína, Dedinka v údolí, Slovenské mamičky a mnoho ďalších. Niektorí seniori si od dojatia utreli aj slzu v oku. Po skončení vystúpenia sme mali pre našich poslucháčov pripravené malé prekvapenie- vlastnoručne upečené koláče, , ktoré tiež spríjemnili tento deň a priniesli trochu radosti do ich pomerne jednotvárnych dní. Veľmi nás potešili slová jednej staršej dámy: „Mali ste spievať až do večera.“
Nie všetko išlo podľa plánov, nie všetko sa nám vydarilo ako sme si predstavovali, bolo však úplne očividné, že sme im spravili radosť, a to bol náš hlavný zámer. A verte , vidieť tie vráskavé tváre rozžiarené vďaka našim amatérskym výkonom, bola tá najkrajšia odmena. Odchádzali sme z Karpatskej ulice spokojní , pretože sa naše vystúpenie páčilo, ale aj s myšlienkou, že sa opäť vrátime a vianočnými koledami potešíme obyvateľov tohto zariadenia.
Alica Virdzeková, Anna Holešová
