Záštitu nad udalosťou prebral pán Karol Maník z Prešova, sám prenasledovaný komunistickým režimom, odsúdený na doživotie. Aj keď sa zo zdravotných dôvodov konfenrencie nezúčastnil, študentom odkázal: “Budem spojený s celým spoločenstvom konferencie v duchu na diaľku. Modlím sa za mladých, aby boli hlboko zakorenení v Bohu, a tak odvážne pretvárali súčasný svet na lepší.”

Konferenciu organizovalo občianske združenie Nenápadní hrdinovia, Konfederácia politických väzňov Slovenska, Fórum pre kultúru a Múzeum zločinov a obetí komunizmu v spolupráci s Nadáciou Konrada Adenauera, VŠZaSP sv. Alžbety, mestom Prešov, VÚC Prešov, Štefanom Poláčekom zo spoličnosti Hurka s.r.o., M&C Point a ďalšími partnermi.

V predvečer konferencie sa študenti zúčastnili natáčania diskusie Lampa. V deň konferencie prezentovali za účasti vyše 200 študentov  svoje práce o nenápadných hrdinoch a to aj formou živého internetového priameho prenosu. Po konferencii mali možnosť stretnúť sa s politickými väzňami, prezrieť si mesto a následne sa zúčastnili koncertu v Spišskom Podhradí a prednášok na Spišskej Kapitule v rámci Hanusových dní.

Slávnostná komisia zložená zo zástupcov OZ Nenápadní hrdinovia (Marta Bariak Košíková), KPVS (Eva Javorská) a osobnosti regiónu (Pavol Hric) rozhodla o záverečnom umiestnení študentských prác. “Ďakujeme mladým ľuďom i ich učiteľom za nádherne spracovanie príbehov nenápadných hrdinov a ešte viac za to, že svojím záujmom prejavili vďačnosť tým, ktorí nám svojimi postojmi prinavrátili slobodu” uviedol autor a gestor projektu František Neupauer.

Súťažné práce komisia rozdelila do pásem nasledovne.

Zlaté pásmo:

Daniela Bretzová, Veronika Števíková, Terézia Zoričáková zo ZŠ Dr. Daniela Fischera, Kežmarok
S príbehom S. Hyacinty a S. Marky – Obdobie strachu v Božej blízkosti

Marek Masarik a Ján Mozoľ z Gymnázia Varšavská cesta, Žilina
S príbehom Felixa Mathého – Príbeh šarišského “kulaka” a jeho rodiny

Dominika Molitorová, Matej Žucha z Gymnázia Varšavská cesta, Žilina
S príbehom Jaroslava Žiláka – Stratené roky

Zuzana Gardošová, Kristína Krigovská a Viera Semaňáková z Gymnázia P. O. Hviezdoslava, Kežmarok
s príbehom Viktora Olosa – Vieru som zachoval

Beáta Suriaková a Natália Čukanová z Gymnázia Varšavská cesta, Žilina
S príbehom Vladimíra Sterculu – Väzeň č. 3932

Mária Šimová, Ján Drahoš a Jakub Vojt z Evanjelického gymnázia Martin
S prácou o Ottovi Víznerovi

Lucia Gavenčiaková a Ján Hradický z Bilingválneho gymnázia, Žilina a Gymnázia Poštová, Košice,
ktorí spracovali prácu o Karolovi Maníkovi.

Róbert Kolek a Tomáš Kováč z Gymnázia Grösslingová, Bratislava
S príbehom Karola Rosenberga – Životný príbeh Karola Rosenberga

Strieborné pásmo:

Miriam Mikolková, Martina Uhráková z Gymnázia Varšavská cesta, Žilina
S príbehom Štefan Kolečáni – Úsmev na tvári, aj keď sa nedarí…

Filip Joščák, Štefan Palenčár z Gymnázia sv. Moniky v Prešove
S príbehom Márie Krížovenskej

Kristína Cichová, Mária Cvečková, Helena Gallusová z Gymnázia Grösslingová, Bratislava
S príbehom Ján Škoviera – Gréckokatolícky kňaz

Bronzové pásmo:

Mária Kubušová, Jana Juričáková zo Strednej zdravotníckej školy v Banskej Bystrici,
ktoré spracovali príbeh Júliusa Rafaja – Život väzňa v Jáchymove

Tatiana Vodnáková a Monika Prôčková zo ZŠ Hliník nad Hronom,
ktoré spracovali príbeh Jozefa Selina.

Za sedem rokov existencie projektu opísalo 261 študentov príbehy 112 nenápadných hrdinov.

Občianske združenie Nenápadní hrdinovia sa od roku 2009 systematicky venuje zbieraniu príbehov ľudí, ktorí boli vo svojom živote prenasledovaní komunistickým režimom. Snaží sa podnietiť mladých ľudí – študentov, aby vo svojom okolí vyhľadávali osoby, ktoré sa svojimi postojmi a konaním postavili režimu neslobody, a tak prispeli k jeho oslabovaniu. Zážitky perzekvovaných, nespravodlivo odsúdených, či ľudí šikanovaných štátnou mocou sa často strácajú v nostalgickom spomínaní na “stare dobré časy,” preto veríme, že ak mladých ľudí podporíme a zaktivizujeme hľadaním neprávostí v komunistickej minulosti, nebude im ľahostajná ani súčasná situácia a budú schopní nielen vnímať ale aj aktívne reagovať na aktuálne dianie.

OZ Nenápadní hrdinovia sa snaží v postupných krokoch vytvárať Múzeum zločinov a obetí komunizmu, publikvať, inštalovať výstavy na danú tému. V súčasnosti rieši aj prevoz fragmentu Berlínskeho múru na Slovensko.

Videozáznam z konferencie:

Fotografie z konferencie a sprievodných podujatí:

2854676855/0200

alebo poukázaním 2% z Vašej dane (viď nižšie).

Ak Vás náš projekt zaujal a chcete sa dozvedieť viac, alebo nám pomôcť iným spôsobom, potešíme sa Vášmu emailu, listu alebo telefonickému rozhovoru.

2% pre NH

V roku 2015 je možné poukázať 2% (3%) z dane a tak podporiť realizáciu vízie a projektov občianskeho združenia Nenápadní hrdinovia. Môžete tak urobiť do 31.3.2015 (ak si podávate daňové priznanie sami a ak si nepredĺžite lehotu na podanie priznania), resp. do 30.4.2015 (ak ste zamestnanec).

Postup na poukázanie 2% dane pre Občianske združenie Nenápadní hrdinovia:

Pozrite aj: Ako mám poukázať 2% z dane

A.

Postup krokov na poukázanie 2%/3% pre zamestnancov, ktorí požiadali svojho zamestnávateľa o vykonanie ročného zúčtovania zaplatených preddavkov na daň z príjmov v roku 2014:

1. Do 15.02.2015 požiadajte zamestnávateľa o vykonanie ročného zúčtovania zaplatených preddavkov na daň.

2. Potom požiadajte zamestnávateľa, aby Vám vystavil tlačivo Potvrdenie o zaplatení dane.

3. Z tohto Potvrdenia si viete zistiť dátum zaplatenia dane a vypočítať:

a) 2% z Vašej zaplatenej dane – to je maximálna suma, ktorú môžete v prospech OZ Nenápadní hrdinovia poukázať, ak ste v roku 2014 neboli dobrovoľníkom, alebo dobrovoľnícky odpracovali menej ako 40 hodín. Táto suma však musí byť minimálne 3,00 €.

b) 3% z Vašej zaplatenej dane, ak ste v roku 2014 odpracovali dobrovoľnícky minimálne 40 hodín a získate o tom Potvrdenie od organizácie, pre ktorú ste v roku 2014 dobrovoľnícky pracovali. Vzor potvrdenia nájdete na stránke www.rozhodni.sk.

4. Sumu a dátum dopíšte do Vyhlásenia pre zamestnancov.

5. Obe tieto tlačivá, teda Vyhlásenie spolu s Potvrdením, doručte do 30.04.2015 na daňový úrad podľa Vášho bydliska. Ak ste poukázali 3% z dane, priložte aj Potvrdenie o odpracovaní minimálne 40 hodín dobrovoľníckej činnosti (vystaví vám ho organizácia, pre ktorú ste dobrovoľnícku činnosť odpracovali).

Poznámky:

• Fyzické osoby poukazujú v roku 2015 2% z dane, dobrovoľníci môžu poukázať až 3% z dane!
• Do kolónky ROK sa píše 2014
• Tlačivá sa podávajú výlučne na daňový úrad podľa Vášho bydliska
• Čísla účtov prijímateľov nepotrebujete, ani ich nikde neuvádzate, nakoľko peniaze na účty prijímateľov prevádzajú daňové úrady, nie Vy. Vy platíte celú daň daňovému úradu.
• IČO prijímateľa sa do kolóniek vypisuje zľava . Ak organizácia nemá SID, kolónky na SID nechajte prázdne.

B.

Postup krokov pre fyzické osoby, ktoré si samé podávajú daňové priznanie v roku 2015:

1.Vypočítajte si:
a) 2% z Vašej zaplatenej dane – to je maximálna suma, ktorú môžete v prospech prijímateľa poukázať, ak ste v roku 2014 neboli dobrovoľníkom, alebo dobrovoľnícky odpracovali menej ako 40 hodín. Táto suma však musí byť minimálne 3,00 €.
b) 3% z Vašej zaplatenej dane, ak ste v roku 2014 odpracovali dobrovoľnícky minimálne 40 hodín a získate o tom Potvrdenie od organizácie/organizácií, pre ktoré ste v roku 2014 dobrovoľnícky pracovali.

2. V daňovom priznaní pre fyzické osoby sú už uvedené kolónky na poukázanie 2% (3%) z dane. Údaje na poukázanie pre NH vyplňte nasledovne:

IČO: 42184193 (IČO prijímateľa sa vypisuje zľava)
Právna forma: Občianske združenie
Obchodné meno: Nenápadní hrdinovia, o.z.
Sídlo: Robotnícka 7, 831 03 Bratislava – Nové Mesto

3. Riadne vyplnené daňové priznanie doručte v lehote, ktorú máte na podanie daňového priznania (zvyčajne do 31.3.2015) na Váš daňový úrad (podľa Vášho bydliska) a v tomto termíne aj zaplaťte daň z príjmov. (Ak ste poukázali 3% z dane, povinnou prílohou k Daňovému priznaniu je aj Potvrdenie o odpracovaní minimálne 40 hodín dobrovoľníckej činnosti)

4. Daňový úrad po kontrole údajov a splnení všetkých podmienok má zákonnú lehotu 90 dní na to, aby previedol sumu, ktorú ste poukázali, v prospech NH.

Poznámky:

• Fyzické osoby poukazujú v roku 2015 2% z dane, pričom dobrovoľníci však môžu poukázať až 3% z dane!
• Čísla účtov prijímateľov nepotrebujete, ani ich nikde neuvádzate, nakoľko peniaze na účty prijímateľov prevádzajú daňové úrady, nie Vy. Vy platíte celú daň daňovému úradu.
• Okrem daňového priznania podávate spolu s daňovým priznaním na poukázanie 3% aj Potvrdenie o odpracovaní minimálne 40 hodín dobrovoľníckej činnosti v roku 2014. Ak poukazujete iba 2% z dane, tak potom podávate iba samotné Daňové priznanie.
• IČO prijímateľa sa do koloniek vypisuje zľava
• Ak organizácia nemá uvedené SID, tak kolónku na SID nechajte prázdnu

C.

Postup krokov na poukázanie 1,5% (2%) pre právnické osoby v roku 2015:

1. Právnické osoby môžu poukázať 1,5% (2%) z dane aj viacerým prijímateľom, minimálna výška v prospech jedného prijímateľa je 8,00 €.

2. Vypočítajte si Vaše 1,5% (2%) z dane z príjmov právnickej osoby– to je maximálna suma, ktorú môžete poukázať v prospech prijímateľa/prijímateľov, poukázať môžete aj menej ako 1,5% (2%), musí však byť splnená podmienka minimálne 8,00 € na jedného prijímateľa.

POZOR:

a) Ak právnická osoba (firma) v roku 2014 až do termínu na podanie daňového priznania a zaplatenie dane v roku 2015 (zvyčajne do 31.3.2015) NEDAROVALA financie vo výške minimálne 0,5% z dane na verejnoprospešný účel (aj inej organizácii, nemusí byť iba prijímateľovi), tak môže poukázať iba 1,5% z dane – vyznačí v daňovom priznaní, že poukazuje iba 1,5% z dane – VYPLNÍ v časti IV. kolónku 3.

b) Ak právnická osoba (firma) v roku 2014 až do termínu na podanie daňového priznania a zaplatenie dane v roku 2015 (zvyčajne do 31.3.2015) DAROVALA financie vo výške minimálne 0,5% z dane na verejnoprospešný účel (aj inej organizácii, nemusí byť iba prijímateľovi), tak môže poukázať 2% z dane – označí v daňovom priznaní, že poukazuje 2% z dane (tak ako po minulé roky)- VYPLNÍ v časti IV. kolónky 1 a 2.

V daňovom priznaní pre právnické osoby Časť IV. sú už uvedené kolónky na poukázanie 1,5% (2%) z dane v prospech 1 prijímateľa. Údaje na poukázanie pre OZ NH vyplňte nasledovne:

IČO: 42184193 (IČO prijímateľa sa vypisuje zľava)
Právna forma: Občianske združenie
Obchodné meno: Nenápadní hrdinovia, o.z.
Sídlo: Robotnícka 7, 831 03 Bratislava – Nové Mesto

3. Riadne vyplnené daňové priznanie doručte v lehote, ktorú máte na podanie daňového priznania na Váš daňový úrad (zvyčajne podľa Vášho sídla) a v tomto termíne aj zaplaťte daň z príjmov.

4. Daňový úrad po kontrole údajov a splnení všetkých podmienok má zákonnú lehotu 90 dní na to, aby previedol sumy, ktoré ste poukázali, v prospech Vami vybraných prijímateľov.

Poznámky:

• Čísla účtov prijímateľov nepotrebujete, ani ich nikde neuvádzate, nakoľko peniaze na účty prijímateľov prevádzajú daňové úrady, nie Vy. Vy platíte celú daň daňovému úradu.
• Okrem daňového priznania už nepodávate na poukázanie 2% z dane žiadne iné tlačivá, ako napríklad kópie darovacích zmlúv, atď. – tie sú dôležité pri až pri prípadnej kontrole.
• IČO prijímateľa sa do koloniek vypisuje zľava. Ak organizácia nemá uvedený SID, tak kolónky na SID nechajte prázdne.

Výstava tvárí známych i neznámych politických väzňov komunistického režimu s ich výrokmi o slobode, pravde, viere bola inštalovaná 15. novembra 2014 v spolupráci s BKIS, Bratislavou – hlavným mestom SR a Múzeom zločinov a obetí komunizmu. Navštívili ju tisíce návštevníkov z domova i zo zahraničia. Po finisáži bude výstava putovať v najbližších po európskych metropolách (Mníchov, Viedeň, Brusel a i.). počas dňa je možné zastaviť sa vo výstavných priestoroch a prečítať desiatky mien z viac ako sedemdesiatisicového zoznamu (nie sú tam všetci) odsúdených komunistickým režimov v rokoch 1948 – 1989.

Výstava bola otvorená v predvečer návštevy prezidentov krajín V4, Nemecka a Ukrajiny. V sobotný predvečer osláv 25. výročia Novembra´89. Štefan Bučko recitoval básne Rudolfa Dobiáša i reč na súde dvadsaťdeväťročného Silva Kčméryho. Zaznelo pásmo hudby a spevu. Výstava sa otvorila… po prebdenej noci Timoteja Križku a jeho priateľov, ktorí celú noc pripravovali, inštalovali.

Mladý 27 ročný autor, ktorý je v roku 2014 najoceňovanejším slovenským fotografom o projekte napísal: “Aj dnes sa siaha práve na túto vnútornú slobodu, ale nie fyzickým väznením, lež nesprávnym nastavením hodnotového rebríčka. Hedonizmus, konzum, narcizmus, individualizmus, pohŕdanie tradíciou, vzbura voči prirodzenosti, bagatelizovanie či karikovanie nadprirodzena, glorifikovanie slasti a úsilie prehliadať a potlačiť bolesť, to všetko má odvracať pozornosť od katarzného zmyslu námahy a utrpenia. Od zmyslu obety až po martýrium. Sláva, mamon, vyzdvihovanie ega nebolo hnacou silou činov portrétovaných osobností. Ich motivuje pravda a spravodlivosť aj za cenu narušenia osobného pohodlia. Sú svedkami pravej ľudskosti, nezbavenej odvahy svedčiť a svedčiť bez limitov strachu pred chudobou, biedou, utrpením, ponížením, mocou. Odkaz tohto svedectva rastie každým dňom.”

Križka vytvoril umelecké diela z postáv, ktoré sú dni, hodiny, mesiace, či pár rokov pred odchodom na večnosť. Vlastne… ako každý z nás… bez toho, aby sme si to uvedomovali. Jedno ich však spája. Nenechali si vziať pokoj, slobodu… lebo videli svetlo v tme väzenských ciel, v zatuchnutých oblekoch väzňov… mali ho v duši. V krátkej myšlienke pod fotografiou sa dá nájsť priestor na stretnutie, zamyslenie s tvárou na portréte. Je možné prečítať si pár slov o ich životnej púti: člena Demokratickej strany odsúdeného na trest smrti; prevádzača, ktorý je dnes slepý; spisovateľa, ktorého odsúdili na 18 rokov ešte ako študenta…

Je možné hltať informácie… alebo len tak stáť a dívať sa do tváre človeka. Päť, desať, dvadsať minúť… Stáť a dívať sa bez toho, aby ho človek poznal, vedeli čo i len jeho meno… a zrazu si uvedomíme vďačnosť za dar slobody.

V knihe návštev čítame: “Človek sa sem môže vracať mnohokrát a vždy si odnesie niečo nové. Veľmi obohacujúce, jedna z mála výstav, ktorá sa dokáže vynárať v mysli i o pár dní. Ďakujem za tento projekt, za túto iniciatívu, za túto výstavu. “ Michaela. “Úžasný projekt, veľmi vzácne vidieť príbehy skutočných ľudí, ktorí naozaj trpeli. Obohacujúce pre myseľ i dušu.” Matúš. “Iný pohľad na svet, chvíľkové zastavenie a zamyslenia sa sám nad sebou a svojimi základnými hodnotami. Som vďačná za túto výstavu a viem, že to vo mne zanechá zamyslenie.” Natália

www.pokojnivnepokoji.sk
https://www.facebook.com/pokojnivnepokoji

Video a fotogaléria z finisáže

Predseda OZ Nenápadní hrdinovia František Neupauer a sestra Silvestra Krčméryho Gabriela Špániková priblížili životný profil Silvestra Krčméryho. V úvode stretnutia František Neupauer uviedol, ako sa pripravovalo vydanie publikácie a čo je jej obsahom. Prečítal spomienku Jána Demčáka, bývalého narkomana a väzňa, ktorý čítal prvé vydanie publikácie vo väzení, tam sa stretol s dušou Silva Krčméryho a aj toto stretnutie zmenilo jeho život.

O život Silva Krčméryho sa živo zaujímalo asi 60 účastníkov stretnutia. V jeho závere predseda OZ Nenápadní hrdinovia František Neupauer a člen predsedníctva Spoločenstva Ladislava Hanusa Jozef Filko poďakovali pani Milke Kraľovičovej za jej svedomitú starostlivosť o Silvestra Krčméryho počas siedmich rokov, keď bol pripútaný na lôžko. Poďakovanie patrilo aj Nadácii Konráda Adenauera a Domu Quo vadis za zorganizovanie podujatia. Mnohí si ako memento odniesli spomienku Silvovej sestry pani Gabiky na to, ako jej Silvo aj pri posledných stretnutiach kládol tri otázky:

1. V čom sa môžem polepšiť? Ktoré sú moje chyby?
2. Čo môžem ešte dobré urobiť?
3. V čom sa môžeme angažovať vo veciach verejných, aby sme napomáhali konaniu dobra (v duchu slov Svätého Otca Františka „budovať spoločné dobro“)?

Prvé stretnutie, venované prezentácii a uvedeniu publikácie, sa uskutočnilo v deň pádu Berlínskeho múru 9. novembra počas Bibliotéky v Bratislave a dňa 24. novembra v Štátnej vedeckej knižnici v Banskej Bystrici, kde na pozvanie Kuzmányho kruhu a prof. Beloslava Riečana priblížil historik a publicista František Neupauer životnú púť generála, matematika a kňaza Vladimíra Jukla zo Spoločenstva Fatima.

Foto: Jozef Filko a archív OZ Nenápadní hrdinovia

Dnes žijeme v uponáhľanej a stresujúcej dobe. Obyčajný človek stráca základné hodnoty a zabúda na morálne normy, ako sú čestnosť, zodpovednosť, spravodlivosť, solidarita, pokora, úcta k iným ľudom a podobne. Napriek všetkému, aj v súčasnosti sú medzi nami ľudia, ktorí nezabúdajú na spoločenské zásady a povinnosti a prejavujú úctu ľudom, ktorých životná cesta bola tŕnistá na úkor mocenského, finančného alebo spoločenského profitu počas rokov 1948 až 1989.

Aj členovia Občianskeho združenia Nenápadní hrdinovia prejavujú úctu k ľudom a vyťahujú zo zabudnutia tých, na ktorých by si pamäť človeka mala spomínať navždy. Toto občianske združenie podnietilo rozhodnutie aj nás, študentov, k tomu, aby sme sa zapojili do projektu Nenápadní hrdinovia v zápase s komunizmom a tiež tak vyjadrili spolupatričnosť a rešpekt obetiam totality. Študenti z rôznych miest Slovenska, vrátane mňa, navštívili týchto ľudí, spracovali ich životný príbeh a zaslali OZ Nenápadní hrdinovia a čakali na vyhodnotenie. Všetci, ktorí sme sa zapojili do projektu, sme boli pozvaní na záverečnú konferenciu a sprievodné podujatia v Bratislave  v dňoch 15. – 17. novembra 2014.

V sobotu 15. novembra sme sa po príchode do Bratislavy a ubytovaní zúčastnili vernisáže Pokojní v nepokoji (www.pokojnivnepokoji.sk) v kláštore Klarisiek, kde nám boli uvedené zmyselné fotografie nenápadných hrdinov v podaní Timoteja Križku, ktoré vystihovali kontrast medzi tmou a svetlom v živote obyčajného človeka počas totalitného režimu.

V nedeľu 16. novembra 2014 sme sa zúčastnil slávnostnej konferencie Nenápadní hrdinovia v zápase s komunizmom, ktorá sa konala pod záštitou prezidenta SR Andreja Kisku v Zrkadlovej sieni Primaciálneho paláca v Bratislave. My, študenti, sme obhajovali a prezentovali svoje práce, v ktorých sme sa venovali životným osudom našich pamätníkov, ktorí to nemali v živote ľahké, v najkrajších priestoroch mesta Bratislava. O konečnom poradí najlepších prác a prezentácií rozhodovala po odbornej aj čestná komisia, ktorej členmi boli poslankyňa EP Anna Záborská, bývalý disident František Mikloško a za OZ Nenápadní hrdinovia Marta Bariak Košíková. Po prezentácií vybraných prác, vyhodnotení a odovzdaní cien sa mohla konferencia ukončiť.

Avšak náš program nekončil. Slávnostný obed, počas ktorého sme boli obsluhovaní ako králi, prechádzky Bratislavou a v podvečer sme boli všetci pozvaní prezidentom SR Andrejom Kiskom na spomienkovú slávnosť 25. výročia Nežnej revolúcie, ktorá sa konala v starej budove SND o 18. Hodine. Zúčastnili sa jej prezidenti Vyšehradskej štvorky, ale aj nemecký a ukrajinský prezident.

Novembrové udalosti nám pripomenul krátky film, spomienky na protagonistov tejto revolúcie, ktorí už nie sú medzi nami, ale aj príhovor Andreja Kisku. Po skončení tejto slávnosti sme sa premiestnili na Námestie Eugena Suchoňa pred Slovenskú filharmóniu, kde sa nachádza pamätník Sviečkovej manifestácie. Konal sa tu spomienkový ceremoniál ako pripomenutie tejto manifestácie z 25. marca 1988. Zúčastnení prezidenti tu symbolicky zapálili sviece.

Večer sme listovali v knihách, ktoré sme získali od OZ Nenápadní hrdinovia, Ústavu pre studium totalitních režimú, či Antona Srholca a Rudolfa Dobiáša z KPVS. Rovnako sme boli vďační VŠZaSP sv. Alžbety, sponzorom a hlavne Nadácii Konrada Adenauera za podporu projektu, vďaka ktorému sme mali v Bratislave strechu nad hlavou a plné žalúdky (na večeru bola výborná kačica J).

Dňa 17. novembra 2014, v Deň boja za slobodu a demokraciu, sme sa zúčastnili spomienkovej slávnosti pod hradom Devín pri pamätníku Brána slobody, ktorý tu stojí na pamiatku obetiam, ktoré chceli prekročiť Železnú oponu a dostať sa na slobodu. Zaplatili za to vlastným životom… Veniec na znak spomienky na obete komunistického režimu k pamätníku položili slovenský prezident Andrej Kiska, prezident Poľskej republiky Bronislaw Komorowski, prezident Spolkovej republiky Nemecko Joachim Gauck a prezident Maďarska János Áder. Okrem nich tu bolo široké publikum, pozostávajúce z bývalých politických väzňov, rôznych politikov, veľvyslancov a iných, ktorí celú akciu pozorne sledovali. Príhovor predniesol aj predseda a podpredseda Konfederácie politických väzňov Slovenska pán Anton Srholec a pán Peter Sandtner.

Po skončení tohto ceremoniálu sme sa rozlúčili s členmi OZ Nenápadní hrdinovia a vydali sme sa na cestu domov. Celú cestu sme diskutovali a spomínali na víkend, ktorý nám priniesol mnoho zážitkov a skúsenosti. Odniesli sme si do života mnoho vzácnych spomienok.

Na záver by som sa chcel poďakovať členom OZ Nenápadní hrdinovia (www.november89.eu), ktorí sa aktívne podieľajú na hľadaní nenápadných hrdinov a na organizovaní podobných podujatí, predovšetkým predsedovi OZ Františkovi Neupauerovi, ale aj Lukášovi Obšitníkovi, Marte Bariak Košíkovej a iným, ktorí nezabúdajú na minulosť vlastného národa a pripomínajú nám dôležitosť rôznych historických udalosti. Obdivujem ich nasadenie, vytrvalosť a odhodlanie pre projekt Nenápadní hrdinovia, v ktorom širokej verejnosti prezentujú neľahké príbehy ľudí, ktorí boli nespravodlivo prenasledovaní, odsúdení a uväznení a robia to aj na úkor veľkej časovej záťaži, avšak bez nich by sa na obete režimu pomaly, ale isto zabudlo.

Marek Masarik, Gymnázium Varšavská, Žilina

Konferenciu organizovali Nenápadní hrdinovia, o. z., Konfederácia politických väzňov Slovenska a Múzeum zločinov a obetí komunizu s spolupráci s ďalšími partnermi.

Tento rok si súčasne pripomíname aj 25 rokov od Nežnej revolúcie. V sobotu sa študenti zúčastnili vernisáže fotografickej výstavy Pokojní v nepokoji fotografa Timoteja Križku. Po nedeľnej konferencii boli hosťami peknej a veľmi dôstojnej spomienkovej slávnosti organizovanej prezidentskou kanceláriou SR v historickej budove Slovenského národného divadla. V pondelok boli prítomní aj na slávnosti v Devíne pri pamätníku Brána slobody.

Ako každý rok, aj tentoraz všetky zúčastnené tímy urobili veľmi záslužnú prácu, pretože vniesli do mnohých bielych miest našej histórie potrebné svetlo a ukázali príbehy ľudí, ktorých si môžeme a máme vážiť. Nižšie nasleduje poradie prác po záverečnom hodnotení, no každému tímu patrí uznanie.

Zlaté pásmo:

Františka Muziková – Vždy verná Bohu
Nina Ondková, Alžbeta Paholíková
Gymnázium Varšavská cesta, Žilina

Ján Alexander Sitár – Bojovník v SNP odsúdený s Viliamom Žingorom
Mária Šimová, Barbora Sopoligová, Marek Marton
Evanjelické gymnázium, Martin

Milan Dlhý – S vierou je aj utrpenie ľahšie…
Marek Masarik, Gabriela Mičurová
Gymnázium Varšavská cesta, Žilina

Vincent Samuely – Profil politického väzňa ako zrkadlo doby
Anna Kalafutová, Veronika Mišková, Šimon Kuffa
Gymnázium P. O. Hviezdoslava, Kežmarok

Pavel a Margita Valentovci – Kto ranu nepocítil, ranám sa smeje
Natália Čukanová, Beáta Suriaková
Gymnázium Varšavská cesta, Žilina

Nora Dvorecká – Pod rúškom totality
Ján Mozoľ, Lucia Ly Nguyenová, Michaela Gašpieriková
Gymnázium Varšavská cesta, Žilina

Alfréd Kardoš – Bez hriechu do pekla
Denisa Mikušová, Nikola Kúdelová, Veronika Hepnerová
Gymnázium V. B. Nedožerského, Prievidza

Štefan Fogaš – Chránená osobnosť alebo prenasledovaná osoba?
Patrícia Fogašová, Andrej Farkaš
Gymnázium sv. Moniky, Prešov

Strieborné pásmo:

Jozef Baník – Za všetko môže rým
Miriam Mikolková, Vladimír Bechný
Gymnázium Varšavská cesta, Žilina

Ondrej Bartko, Zoltán Reiter a Ján Havíra – Traja zo šesťdesiatich tisícov
Andrej Bukovina, Matej Rúra
Gymnázium P. O. Hviezdoslava, Kežmarok

Bronzové pásmo:

Don Titus Zeman – Nie až tak nenápadný hrdina
Barbora Müllerová, Jana Chuďjaková
Bilingválne gymnázium, Žilina

Dušan Gregor – Krutá daň za stávku
Matej Laš, Barbora Bosáková, Kristína Lucáková
ZŠ sv. Andreja Svorada a Benedikta, Skalité

Naše Múzeum zločinov a obetí komunizmu v rámci online výstavy „Neznámi hrdinovia“ prezentuje cestu k slobode prostredníctvom fotografií neznámych hrdinov v súvislosti v tej dobe s najvýznamnejšou udalosťou na Slovensku a to so „Sviečkovou manifestáciou“, ktorá sa konala 25. marca 1988. Zapojili sme sa tak do celosvetovej prezentácie. V Českej republike sa do projektu zapojila napríklad Knižnica Václava Havla, Online výstavu prináša aj maďarský Archív otvorenej spoločnosti (OSA), jeden z najväčších svetových archívov Studenej vojny, Rádia Slobodná Európa, či samizdatu. V Poľsku pripravili k výročiu pádu komunizmu online výstavu „Pád Železnej opony gestami slobody a zmierenia“ zachytávajúcu roky 1945-1989.

„Považujeme za potrebné prejaviť vďačnosť tým, ktorí nám svojimi postojmi prinavrátili slobodu. Prostredníctvom online výstavy si chceme pripomenúť významné revolučné udalosti i „nenápadných hrdinov“ a verím, že aj v spolupráci s Kultúrnym inštitútom Google sa nám to podarí,“ hovorí František Neupauer z občianskeho združenia Nenápadní hrdinovia, riaditeľ Múzea zločinov a obetí komunizmu.
K výstave: https://www.google.com/culturalinstitute/project/fall-of-the-iron-curtain

2. Očami Timoteja Križku

Timotej Križka je najoceňovanejším slovenským fotografom roku 2014. V spolupráci s našim múzeom OZ Nenápadní hrdinovia a BKIS bude dňa 15. novembra 2014 o 18 hod. vernisáž fotografií, ktoré si budú môcť návštevnici pozrieť do 10. decembra v rámci návštevných hodín (napr. dňa 16. a 17. novembra od 12 hod. do 20 hod.) v kláštore Klarisky v Bratislave.

“Nepatríme k organizáciám, ktoré dokážu byť “generálnym partnerom” veľkým tvorcom a výstavám, no som rád, že v tomto prípade tomu tak je. Prečo? Dôvod je jednoduchý – Timotej Križka otvára cez svoj pohľad umelca a muža pokory a úcty nový horizont vďačnosti voči tým, ktorí si zaslúžia náš obdiv… a cez nich objavíme aj my to podstatné: vďačnosť za dar slobody, objavenie slobody,” uviedol Neupauer.
K výstave: http://www.pokojnivnepokoji.sk/

Konferencia sa koná v nedeľu 16. novembra od 10:00 hod. v Zrkadlovej sieni Primaciálneho paláca pod záštitou prezidenta SR Andreja Kisku.

Pred podujatím sa od 9.30 hod. premietne film “Ut intelligam corde” o mužovi solidarity – Štefanovi Barnášovi.

Príďte si vypočuť príbehy tých, ktorí nám prinavrátili slobodu, ako ich spracovali mladí študenti narodení po roku 1989.

Pozvánka (.pdf)
Program konferencie (.pdf)

Program konferencie:

9.00 – 9.30
Prezentácia účastníkov

9.30 – 10.00
Premietanie filmu Ut intelligam corde (Porozumieť srdcom, réžia: V. Seman)

10.00 – 10.20
Otvorenie konferencie, príhovory hostí

10.20 – 11.20
I. panel

Jozef Baník – Za všetko môže rým
Miriam Mikolková, Vladimír Bechný
Gymnázium Varšavská cesta, Žilina

Ondrej Bartko, Zoltán Reiter a Ján Havíra – Traja zo šesťdesiatich tisícov
Andrej Bukovina, Matej Rúra
Gymnázium P. O. Hviezdoslava, Kežmarok

Nora Dvorecká – Pod rúškom totality
Ján Mozoľ, Lucia Ly Nguyenová, Michaela Gašpieriková
Gymnázium Varšavská cesta, Žilina

Alfréd Kardoš – Bez hriechu do pekla
Denisa Mikušová, Nikola Kúdelová, Veronika Hepnerová
Gymnázium V. B. Nedožerského, Prievidza

Štefan Fogaš – Chránená osobnosť alebo prenasledovaná osoba?
Patrícia Fogašová, Andrej Farkaš
Gymnázium sv. Moniky, Prešov

11.20 – 11.30
Prestávka

11.30 – 12.30
II. panel

Františka Muziková – Vždy verná Bohu
Nina Ondková, Alžbeta Paholíková
Gymnázium Varšavská cesta, Žilina

Ján Alexander Sitár – Bojovník v SNP odsúdený s Viliamom Žingorom
Mária Šimová, Barbora Sopoligová, Marek Marton
Evanjelické gymnázium, Martin

Milan Dlhý – S vierou je aj utrpenie ľahšie…
Marek Masarik, Gabriela Mičurová
Gymnázium Varšavská cesta, Žilina

Vincent Samuely – Profil politického väzňa ako zrkadlo doby
Anna Kalafutová, Veronika Mišková, Šimon Kuffa
Gymnázium P. O. Hviezdoslava, Kežmarok

Pavel a Margita Valentovci – Kto ranu nepocítil, ranám sa smeje
Natália Čukanová, Beáta Suriaková
Gymnázium Varšavská cesta, Žilina

12.30 – 12:40
Prestávka

12.40
Vyhlásenie výsledkov a ocenenie študentských tímov

Keď sme za pánom Kardošom prišli prvýkrát, s cieľom vypočuť si jeho životný príbeh, boli sme nepríjemne prekvapené. On, čo celú mladosť strávil vo väzení alebo v bani, dokonca i na samotke sa teraz musí stretávať s priateľmi – bývalými politickými väzňami v suteréne, v miestnosti za mrežami. Ako sám ironicky podotkol: „Sme na podzemie zvyknutí.“

Zatečené, dávno neomaľované steny, všade samý prach. Ponuré prostredie vyžarovalo len veľmi málo pozitívnej energie. Naším cieľom bolo vymaľovať steny a upratať, aby sa tu lepšie cítil. Pri písaní našej práce sme získali z internetu aj archívu fotografie z jeho mladosti, ktoré už dávno postrácal alebo ktoré dokonca ani nikdy nevidel. Použili sme ich na výzdobu stien.

Teší nás, že teraz je miestnosť oveľa príjemnejšia a dúfame, že vždy keď pán Kardoš do nej vstúpi si na nás spomenie.

Nikola Kúdelová, Veronika Hepnerová, Denisa Mikušová
študentky Gymnázia V.B. Nedožerského Prievidza

Keď sme sa rozhodovali, do akej akcie sa zapojíme, obrátili sa na nás zo  Špeciálnej základnej školy J. Vojtaššáka v Žiline, či by sme im nepomohli pri organizovaní podujatia dňa 24.9.2014 so zaujímavým charakterom s názvom: „Mobilita nás spája”, ktorú sponzorovala KIA a Nadácia PONTIS. Asociácia slovenských Bobath terapeutov (fyzioterapia) požiadala o poskytnutie príspevku na detské elektromobily pre deti do 6 rokov, ktoré majú telesné a kombinované  postihnutie.  Zdravé deti si mohli vyskúšať, aké náročné je byť pripútaný na vozíčku a naopak deti, ktoré majú choré nožičky, mohli okúsiť jazdu na autíčku s baterkami, kde museli prejsť prekážkovú dráhu, ktorú sme vytvorili my, študenti gymnázia. Každé dieťa za svoju snahu dostalo medailu a sladkú odmenu. Naša pomoc spočívala okrem vybudovania prekážkovej dráhy v koordinácii aktivít, dozerali sme  na poriadok na dopravnej dráhe, pomáhali sme pri ovládaní autíčok a pri elektrických vozíčkoch ako aj  pri doplnkovom programe.

V druhej časti podujatia sme sa stretli so študentmi zo Zdravotnej školy v Žiline, ktorí si mohli vyskúšať jazdu na elektrickom invalidnom vozíčku. Aj my sme si vyskúšali vozíčky a s deťmi sme strávili niekoľko hodín, ktoré boli pre nás veľmi poučné, ale aj plné zábavy.

Organizátori tohto podujatia chceli, aby sa zdravé deti vedeli vžiť do života postihnutého. Pochopiť ich, aké to majú ťažké pri každodenných činnostiach , ktoré sa nám zdajú také jednoduché.  Nikto  z nás si nemôže byť istý svojím zdravím. Nevieme,  čo má pre nás život pripravené. Aj v budúcnosti sa snažme pomáhať druhým, možno raz aj my budeme vďační za pomoc, ktorú nám niekto poskytne.

Názory študentov gvarzy v Žiline

Dokonalá atmosféra, súlad všetkých vecí dotváral jedinečnú chvíľu, kedy sa zdravé, ale aj postihnuté deti bez rozdielu mohli spolu zabávať pri rôznych aktivitách. Zdravé deti si mohli vyskúšať, aké ťažké to majú druhí, ktoré nemali také šťastie narodiť sa zdravými. Podstatou toho dňa bolo, aby sme neodsudzovali, uvedomili si, že každý jeden sme si rovnocenný a pomáhali si navzájom. Akciu hodnotím na výbornú, všetci sa dokonale zabavili a odniesli sme si odtiaľ mnoho pekných zážitkov. Veď predsa niet nad to, keď vás obdaruje toľko nevinných dušičiek krásnymi úsmevmi iba za to, že ste im obetovali kúsok svojho času a preukázali ste im lásku. Ďakujeme za ten deň :)

Mirka

Na mňa to malo určite pozitívny vplyv.  Uvedomila som si, že nie je samozrejmosťou byť zdravým, chodiť. Videla som deti, ktoré boli ťažko zdravotne postihnuté, ale napriek tomu boli plné elánu, stále mali úsmev na tvári. Uvedomila som si, že si musím vážiť to, čo mám A mala by som byť vďačná za to, že som zdravá.
Bola to veľmi dobrá akcia, kde sa postihnuté deti neoddeľovali od zdravých.  Pre deti bol zážitok voziť sa na elektrických vozičkoch. Bolo vidieť, že si to užívajú a potvrdzoval to ich úprimný úsmev. Myslím si, že akcie tohto typu by sa mohli konať častejšie.

Bea

Myslím si, že akcia dopadla dobre a mohlo by sa konať viac takých akcií, aby deti bez postihnutia mohli zažiť pocity detí s nejakým hendikepom. Mám z akcie pozitívne pocity, bolo to zaujímavé.

Marek

Bola to vydarená akcia, deti boli šťastné, že sa mohli povoziť na elektrických vozíkoch a autíčkach. Zdravé deti sa zjednotili s postihnutými, neboli medzi nimi vidno žiadne rozdiely. Radosť mali aj z iných aktivít, ktoré boli pre nich prichystané, a potešili sa aj odmenám, ktoré dostali za prejdenie všetkých stanovísk. Záverečná prednáška bola veľmi zaujímavá a poučná, aj s praktickou ukážkou.

Miška

Môj názor veľmi pozitívny.. pekné dopoludnie strávené s deťmi.. naplnil sa cieľ celého projektu.. zdravé deti si na hodinu vyskúšali, aké je byť vozíčkar.. a naopak, choré deti sa vžili do kože zdravých.  Bolo to veľmi pekné… Deti konečne pochopili, že nemajú posudzovať človeka, ktorý je nejako chorý, pretože ten človek  za to nemôže.. a tak isto pochopili, že si treba pomáhať .

Vlado

“Tesne pred začatím akcie som ako niekto celkom bez skúseností, mala trošku obavy. Bude sa to deťom páčiť? Budú spolupracovať? Pochopia, o čo ide? Akcia však nakoniec prebehla hladko podľa plánov. Vybavenie a aj škôlkari sa dostavili včas. Úsmevy na detských tvárach zahnali moje obavy a dokázali aj to, že táto akcia splnila svoj účel a určite nebola zbytočná. Našou úlohou bolo uľahčiť prácu trpezlivým pani učiteľkám, ktorým určite patrí najväčšia zásluha. Myslím, že sme z akcie odchádzali všetci so zaslúženým pocitom spokojnosti.”

Lucia

Vo svojej podstate majú všetci postihnutí ľudia presne taký istý život ako my. Aj oni ho dokážu prežiť plnohodnotne, ak im na to vytvoríme podmienky. Keď som tam prišla, vôbec sa mi niektoré deti nejavili ako postihnuté. Správali sa ako ostatné deti, šantili, smiali sa. Bolo krásne vidieť ich, ako sa radujú z každého dňa. Pre deti sme mali pripravené rôzne aktivity. S ľahkosťou ich splnili všetky deti, či už postihnuté alebo nie. Naozaj v tom nebol rozdiel. Ja sa venujem deťom celoročne formou táborov a trávenia voľného času s nimi v našom mládežníckom stredisku. Veľmi rada som sa zúčastnila aj tejto akcie. Dalo mi to iný pohľad na postihnutých ľudí. Veľakrát sa my – animátori, trápime s deťmi, teda, my to nazývame trápením. S horšími povahami detí si nevieme poradiť. Čo by sme ale robili, keby sme zrazu namiesto zlých detí mali tie postihnuté? Asi prvý dojem by bol, že by sme nevedeli , ako ich zabaviť, ako sa k nim správať. Pravdou ale je, že možno práve tieto deti by boli pre hru tak nadšené a radovali sa so všetkého, že by sme jednoducho zrazu mali pocit, že máme úplne normálne deti.

Na tejto akcii si deti mohli vyskúšať, aké je to voziť sa na invalidnom vozíku, šoférovať malé elektrické autíčko so zjednodušeným ovládaním pre postihnuté deti. Úsmev na tvári dieťaťa každého človeka veľmi poteší. Odchádzala som  nadšená. Videla som, ako normálne deti prijali medzi seba tie postihnuté, nemali žiadne predsudky. Aj my starší by sme takí mali byť. Neodsudzovať postihnutých ľudí. Práve oni sú častokrát lepší než my, práve my by sme sa od nich mali učiť.

Natália